Priestor, miesto, kláštor

„Človek je tak, že býva, či natoľko, nakoľko býva. Bývanie je totiž základným ľudským bytostným rysom. Žiaľ, bytnosť bývania nám zostáva skrytá, zastretá a zabudnutá natoľko, nakoľko náš pohľad lipne výlučne na geometrických, utilitárnych či estetických možnostiach zastavaného priestoru. Bytnosť vecí sa často ani nedostane k slovu. Je teda na mieste spytovať sa na to či, ako a do akej miery architektúra, aj kapucínska architektúra a historický kláštor v Pezinku ako konkrétny priestor a miesto opatrujú existenciálne súvislosti ľudského života.“ — Autor, člen rehole kapucínov, sprvu analyzuje a interpretuje fenomenologické prístupy k architektúre a bývaniu, následne skúma a analyzuje historické súvislosti vzniku kapucínskej historickej architektúry a staviteľstva a v závere skúma konkrétny priestor – kapucínsky kláštor v Pezinku, kde sa kapucíni usídlili v roku 1674 – prvý kláštor kapucínov založený v Uhorsku.