Muž, ktorý bol Štvrtok

Príbeh metafyzického thrilleru Muž, ktorý bol Štvrtok (1908) sa začína v edwardiánskom Londýne, kde mladý básnik Gabriel Syme vstupuje do služieb Scotland Yardu. Ako tajný agent špeciálneho policajného oddelenia na rozvrat anarchistického hnutia má za úlohu infiltrovať jednu z najmocnejších teroristických organizácií a v Paríži zabrániť bombovému atentátu na francúzskeho prezidenta. Románová fantázia, či skôr nočná mora, ktorú pri odhaľovaní obludného sprisahania zažíva hlavný hrdina patrí medzi najzaujímavejšie a zároveň najvtipnejšie literárne diela jedného z najplodnejších a najuznávanejších anglických prozaikov prvej polovice 20. storočia Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936).   Recenzie: S veľkým potešením možno privítať čerstvé slovenské vydanie jedného z najúspešnejších Chestertonových románov Muž, ktorý bol štvrtok, v novom kvalitnom preklade a s „definitívnymi“ ilustráciami Evy Baloghovej, ktoré vystihujú ducha autorovej estetiky a jeho doby asi najlepšie, ako sa dá. Príbeh ponúka celú škálu tradičných autorských rekvizít, ako sú napríklad pouličná lampa, čestný duel, osudoví ryšavci, pestrá heraldika, intuícia básnikov, zázračná bizarnosť stvorenia, atď. a jeho remeselných fínt ako sú prekvapivé zvraty, výtvarné opisy hýriace farbami a tieňosvitom, paradoxy, duchaplnosti, či momenty znepokojivej tajuplnosti... (Chestertonovský štýl by sa možno dal patentovať a predávať ako licenčný formát – lenže komu, keď zmes hlbokého obsahu a príťažlivej formy zvykol namiešavať génius?) Tento román navyše už od svojho zverejnenia pred 115 rokmi dodnes neprestáva aj najlepším kritikom robiť ťažkosti pri zaškatuľkovaní. Ide o špionážny thriller o tajných agentoch? Metafyzickú alegóriu? Snovú frašku? Prečítajte a posúďte sami! Jedno vám ale prezradím: na vyjadrenie zložitosti ľudského zápasu, hľadania, nádejí a bolesti nie je vždy potrebné loviť nejakú veľrybu. Niekedy postačí aj jazda na slonovi. – Michal Švec   Na prvý pohľad sa Muž, ktorý bol Štvrtok javí ako detektívka plná poézie a politiky. Záhada tohto príbehu však narastá, až kým sa z nej nestane – áno, pripravte sa – záhada samotného Stvorenia. Je to Chestertonov najslávnejší román a od svojho vydania v roku 1908 nevyšiel z tlače. Kritici ho ihneď velebili ako „neskutočne vtipný“, „pozoruhodne akrobatický kúsok“ a „frašku, ktorej koniec vás odrovná ako kapitola z Apokalypsy“. – Dale Alquist, prezident organizácie American Chesterton Society