Krížová cesta - O svätej omši

Jarné a letné mračná, ktoré so sebou neraz prinášajú silné búrky, môže sprevádzať i jav, ktorý nie je žiadnou raritou. Tmavú zamračenú oblohu v jednom momente pretne silný blesk, pričom jeho hromový úder do našich uší doľahne až omnoho neskôr. Časový posun medzi zábleskom na jednej strane a jeho zaburácaním na strane druhej, niekedy trvá dlhšie ako desať sekúnd. Táto „bežná zvláštnosť“ je spôsobená tým, že zvuk sa šíri omnoho pomalšie (cca. 340 m/s) než samotné svetlo (299792458 m/s). Dráha dlhá tristotisíc kilometrov, ktorú preletí lúč svetla behom jednej sekundy, by teda zvuku trvala približne 250 hodín, čo je vyše desať dní. Človek teda neraz svojím sluchom vníma ako prítomné to, čo je v skutočnosti pre náš zrak už minulosťou... Scéna ukrižovania bola obrazne povedané sprevádzaná jednou veľkou búrkou: obloha sa zatiahla, nastala tma po celej zemi, slnko sa zatmelo a zem sa zatriasla (porov. Mt 27,51; Lk 23,44-45). Ozvena z „búrky“ tejto kalvárskej obety k nám dolieha pri každom slávení Eucharistie, keď kňaz vyslovuje slová: Toto je moje telo... Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás...