Novéna rodičov inak obdarovaných detí

Modlitba pre rodičov inak obdarovaných detí, ktorí sa snažia denne bojovať s realitou a nanovo sa učia prijímať svoj požehnaný kríž nie ako záťaž, ale cestu spásy a svätosti. Dieťa je dar. Je to dar lásky samotného Boha nielen jeho rodine, ale celému svetu. Dieťa neprichádza ako odmena za zásluhy rodičov, nie je to doplnok k manželstvu, je to kúsok Svetla, ktoré Boh posiela na zem, aby jej priniesol nevinnosť, čistú radosť, nehu a lásku... Boh dáva človeku dary, ktoré majú veľký význam pre jeho spásu, pre duchovný rast celého okolia. Práve dieťa je toho dôkazom. Dokonalé dieťa neexistuje, aj keď si mnohí rodičia prajú mať dokonalého potomka a robia preto svojou výchovou všetko. Tento svet dnes nevie doceniť dar dieťaťa, ktoré si nesie kríž svojej inakosti. Život inak obdarovaného dieťaťa, či už s poruchou autistického spektra, s diagnózou detskej mozgovej obrny, či iných poškodení, je však tiež Božím darom. Nie je trest, ako mnohí myslia... Takéto dieťa prichádza od Boha ako posol s veľkou úlohou naučiť nás bezhraničnej láske, trpezlivosti, otvorenosti srdca, skutočnej dôvery v Pána, a najmä prichádza nás vyliečiť z egoizmu, z túžby po dokonalosti a zameranosti na výkon... Inak obdarované deti sú požehnaním pre svet, pretože ich čisté duše tvoria protiváhu jeho zhýralosti. Možno býva občas ťažké pochopiť ich vnímanie, ich zmýšľanie, ale práve to je cesta k svätosti – zanechať svoje vlastné túžby, svoje predstavy a zaškatuľkované vnímanie a znížiť sa na úroveň dieťaťa. To je to, čo Boh od nás žiada, aby sme mohli dosiahnuť raj. V týchto krátkych modlitbách sa môžeme Bohu prihovárať v úprimnosti srdca, bez masiek predstieranej dokonalosti a prosiť o dary, ktoré nás posúvajú k nemu, k svätosti. Je to taká potrebná trpezlivosť, sila, nádej, prijatie, radosť, pokoj, jednota... Všetko, o čo svet pomaly prichádza, no naše inak obdarované deti nám pripomínajú trvalú platnosť týchto hodnôt, pretože práve od nich závisí skutočné šťastie človeka. Zostaňme stáť pred naším Bohom s otvoreným srdcom, aby sme dokázali naplno pochopiť a prijať jeho dar, dar nášho „iného“ dieťaťa... Mária Vicenová