Očami nezištných

Skúsenosti misionárov a humanitárnych pracovníkov, ktorí sa vyberú do sveta pracovať, často za malý alebo i žiadny plat, vzbudzujú zvedavosť i údiv. Kde sa berie ich nadšenie? A vydrží im? Čo ich motivuje, o čom snívajú? Ako vidia svet? Otázky sa množia: Čo je ich odmenou a čo ich môže odradiť? Sú si ich príbehy niečím podobné? Oslovila som pätnásť ľudí, ktorých spája to, že nasadzujú všetky sily v živote za hranicami našich bežných skúseností: V Jakutsku, v Mozambiku, v Azerbajdžane, v Litve, v Indii, v Jemene, Keni, Rwande... Ale i tu, na Slovensku. Z rozhovorov s humanitárnymi pracovníkmi mi vyplynulo, že humanitárna práca nie je niečo, čo sa nás, obyčajných ľudí, netýka. Nie je to dobrodružstvo pre pár odvážlivcov s veľkými vedomosťami a túžbou obetovať sa. Títo ľudia závisia od nás, práca humanitárnych a rozvojových organizácií do veľkej miery závisí od toho, či sa nájde dosť ľudí ochotných prispieť do zbierky počas humanitárnej krízy alebo podporiť vzdelávanie dieťaťa prostredníctvom projektu adopcie na diaľku. Naďa Mitanová študovala sociológiu a religionistiku, absolvovala 5-mesačnú misijnú školu na Malte. Venovala sa práci s rómskymi deťmi na bratislavskom sídlisku, najskôr dobrovoľnícky, neskôr v rámci združenia Mládež ulice, ako jeho spoluzakladateľka. Táto práca jej priniesla veľa radosti, no i smútku nad osudmi detí závislých od návykových látok. Neskôr pracovala externe v Rádiu 7. Preložila šestnásť kníh z anglického jazyka. Debutovala zbierkou poézie Zvonuzrodenie (Výprava za stratenou ovečkou). V roku 2023 vydala knihu poézie a krátkych próz Stromov (O kráse samozrejmostí). V súčasnosti pripravuje druhý diel knihy rozhovorov s misionármi a humanitárnymi pracovníkmi. Literárnu činnosť strieda s opatrovaním starších a znevýhodnených ľudí. V poslednom období sa venuje tiež charitatívnej práci v OZ Blízkosť, ktorého je spoluzakladateľkou. (K tejto práci ju povzbudili aj rozhovory s misionármi, ktoré nájdete v tejto knihe.)