Pohľad ako dvere srdca

Obsahuje rozhovor s pápežom Františkom o kinematografii Neorealizmus patril k základom kinematografickej kultúry, ktorú pápež František neskôr rozvíjal a obohatil počas svojho vyvoja a o ktorej vydáva jasné svedectvo aj jeho magistérium: nechybajú totiž početné príležitosti, v ktorych sa pápež odvoláva na ten či onen film vo svojich príhovoroch a homíliách a nachádzame ich dokonca aj vo vyznamnych textoch jeho magistéria. Preto vznikla myšlienka rozhovoru s pápežom Františkom, ktorej cieľom je vytvoriť uceleny obraz jeho vzťahu ku kinematografii, no zároveň ísť i ďalej. V tomto rozhovore Sväty Otec potvrdzuje silu svedectva a dokumentácie filmovych obrazov, priznávajúc niektorym z nich univerzálne hodnoty a schopnosť klásť otázky ľudskému srdcu.Okrem rozhovoru s pápežom Františkom sa v knihe nachádza úvaha, ktorá ponúka zamyslenie nad dôležitosťou vzťahu medzi pamäťou a dejinami, a ktorá vychádza zo skúsenosti neorealizmu: analyza, ktorá pozerá na fenomén neorealizmu bez filologickych predsudkov ale zámerne rozširuje interpretáciu vo svetle aktuálnych udalostí a osobitne s prihliadnutím na úvahy pápeža na tento druh kinematografie. Na záver je dielo obohatené o doteraz nepublikované diela umelca Waltera Capriottiho, ktoré sa snažia o interpretáciu niektorych veľkych diel neorealizmu, rozširujúc pohľad aj za hranice kinematografie.Hľadieť je činnosť konaná čisto očami, ale na to, aby ste videli, sú potrebné oči a srdce. Neorealistické filmy nie sú dokumentárnymi filmami, ktoré by podávali jednoduchy očny záznam reality; podávajú ho, to áno, ale v celej jeho drsnosti, cez pohľad, ktory strháva, ktory pohne človekom v hĺbke, vyvoláva súcit.Rozdiel je v kvalite pohľadu, vtedy i dnes. Neorealisticky pohľad nie je pohľadom z diaľky, ale pohľadom, ktory približuje, dotyka sa reality takej aká je, ujíma sa jej, a to znamená, že uvádza do vzťahu.Pápež František