Svätý Ján Pavol Veľký

Priateľské rozhovory pápeža Františka s talianskym kňazom Luigim Mariom Epicocom, spisovateľom a docentom filozofie na Lateránskej univerzite v Ríme, sa uskutočnili v mesiacoch jún 2019 až január 2020 v rámci prípravy na 100. výročie narodenia svätého Jána Pavla II. Hlavnou témou ich rozhovorov bola postava tohto veľkého pápeža, ktorému ľud zhromaždený na Námestí svätého Petra už v deň jeho pohrebu privolával: „Santo subito!“ Nech je ihneď svätý! Spomienky Svätého Otca Františka na svojho predchodcu sú mimoriadne živé, intenzívne a hlboké. Siahajú od správy o jeho voľbe v rozhlase, ktorú si vtedajší provinciál jezuitov vypočul počas šoférovania z teologickej fakulty do noviciátu v San Migueli, až po správu o jeho smrti cestou autobusom, keď už ako buenosaireský arcibiskup išiel navštíviť ľudí v slumoch na periférii Buenos Aires.

Aj keď majú otázky talianskeho kňaza širší horizont, odpovede Svätého Otca sú k veci, úprimné a pôsobivé. Svedčia o jeho prekvapujúcej vnútornej slobode, spojenej s odzbrojujúcou odvahou a autentickou františkánskou jednoduchosťou. Zo štylistického hľadiska si jeho odpovede zachovávajú sviežosť dialógu a príchuť hovoreného jazyka. Ako autor hovorí, aby „nič nevyšlo nazmar“, pozbieral „zvyšné odrobiny“ (Jn 6, 12) z veľkého pecňa chleba, ktorý pre všetkých rozmnožilo magistérium pápeža Františka, ktoré umožnilo preniknúť do srdca i mysle oboch veľkých pápežov a zozbierať vzácne autobiografické útržky spomienok pápeža Františka.

Ukážka z knihy
Druhé konkláve v roku 1978, na ktorom bol zvolený Karol Wojtyła, sa slávnostne začalo 14. októbra o 16.30. Prirodzene, najhorúcejšími kandidátmi tohto konkláve boli Taliani Siri a Benelli, ale po prvých hlasovaniach ani jeden z nich nedosiahol dvojtretinovú väčšinu potrebnú na zvolenie. V nedeľu ráno sa začalo štvrté skrutínium, v ktorom, ako sa zdalo, mohol najviac hlasov získať kardinál Pericle Felici, ale ani on nedosiahol potrebnú väčšinu. Pri obede sa napätá situácia nakoniec uvoľnila. Barcelonský biskup kardinál Narciso Arnau začal nahlas vymenúvať zásluhy krakovského arcibiskupa a uisťovať ho o svojej podpore, ako aj o podpore latinskoamerických biskupov. A táto intervencia, ku ktorej sa pripojil aj kardinál König, dávny Wojtyłov priateľ, bola rozhodujúca. König sa naklonil k Wojtyłovi a odcitoval mu 28. verš z jedenástej kapitoly Jánovho evanjelia: „Dominus adest et vocat te.“ „Pán je tu a volá ťa.“ Wojtyła ho iba v tichosti počúval. O niekoľko hodín za ním prišiel kardinál Wyszyński. Povzbudzoval ho a presviedčal, aby sa v prípade zvolenia nestiahol. Siedme kolo zvrátilo dovtedajší vývoj: hlasov pre Talianov ubúdalo, zatiaľ čo kardinálovi Wojtyłovi ich pribúdalo. A výsledok posledného hlasovania bol definitívny. Wojtyła, keď sa čítalo jeho meno, sa modlil s tvárou v dlaniach. Len čo počet hlasov dosiahol potrebnú dvojtretinovú väčšinu, v kaplnke zaburácal nekonečný potlesk. Bolo 17.20. Wojtyła má tvár pokrytú slzami, ale tradičnou latinskou formulou prijíma kánonické zvolenie za pápeža. Volí si meno Ján Pavol II.

* * *

Medzi tými, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní a tlieskali neočakávanému výsledku, bol aj mladý nemecký kardinál Joseph Ratzinger, ktorý takmer o tridsať rokov prevezme štafetu a bude viesť Cirkev osem intenzívnych rokov až do svojho ohromujúceho a rovnako neočakávaného kroku, keď sa 11. februára 2013 vzdá svojho úradu. Kde bol 16. októbra 1978 a čo vtedy robil mladý jezuita Jorge Mario Bergoglio?

? Pamätám si, že som bol v aute. Šoféroval som z teologickej fakulty do noviciátu v San Migueli. Vzdialenosť to nebola veľká, iba štyri kilometre. Počul som meno Wojtyła a pomyslel som si, že ide o pápeža z Afriky. Až potom mi povedali, že je to Poliak.

Predtým ste sa s krakovským kardinálom nepoznali? Nemali ste žiadne kontakty?

? Nikdy.

Svätosť, aký pocit ste mali, keď ste sa dozvedeli, že po takmer päťsto rokoch zvolili za pápeža Netaliana?

? Počul som jeho prvé slová a mal som veľmi dobrý dojem. A tento dojem sa posilnil vzápätí, keď mi povedali, že bol univerzitným kaplánom, profesorom filozofie, že športoval, liezol po štítoch, lyžoval a že je človekom, ktorý sa veľa modlí. Bol mi veľmi sympatický.

Akú úlohu ste mali v tom čase v Cirkvi vy?

? Bol som provinciálom jezuitov. Až do januára 1980.

Vráťme sa na chvíľu k tomu októbrovému večeru v roku 1978. Pápež Ján Pavol II. povedal len niekoľko slov, ale boli to mimoriadne významné slová. Porušil protokol, ktorý mu nariaďoval iba pozdrav a požehnanie, ale žiaden iný príhovor. Už po prvých vetách v nedokonalej taliančine si získal priazeň všetkých, keď povedal: „A tak ctihodní kardináli povolali nového rímskeho biskupa... povolali ho... z ďalekej krajiny... (zástup tlieska)... z ďalekej, ale vždy blízkej vďaka spoločenstvu viery a kresťanskej tradícii.“ V rozhovore, ktorý krátko nato poskytol Andrému Frossardovi, Ján Pavol II. prezradil, že pri slov